Aktinídia (KIWI)
Úvod:
Aj keď na prvý pohľad kivi nevyzerá príťažlivo, vo vnútri skrýva ozajstný skvost. Obsahuje vysoké percento vitamínu C, vzácne bioflavonoidy, vitamíny skupiny B, kyselinu listovú, betakarotén, vitamín E, ako aj množstvo minerálov a stopových prvkov.
Tieto všetky zdravé a chutné vzácnosti nám ponúka svojimi plodmi liana aktinídia čínska (Actinidia chinensis). Jej plod so šťavnatou zelenkastou dužinou je elixír zdravia, ktorý je účinnejší aj chutnejší ako vitamínové pilulky z lekárne.
Aktinídia je mohutná, rýchlorastúca drevitá liana s opadavými listami, ktorá sa dožíva až 50 rokov. Mladé výhony za deň dokážu narásť o 5 až 20 cm. Veľké dekoratívne listy sú zospodu plstnaté, odparí sa z nich veľa vody. Preto aktinídia potrebuje sústavnú závlahu, pôda však nesmie byť zamokrená. Vhodný je i vysoký mulč a podľa potreby aj drenáž. Toto napomáha koreňovému systému, ktorý sa nachádza relatívne plytko pod povrchom pôdy, preto by mala byť táto jej vrchná vrstva aj dostatočne výživná. Na hnojenie je najvhodnejší obohatený kvalitný kompost, ktorý súčasne slúži na úpravu kyslosti pôdy, ale aj ako zimný ochranný mulč proti namrznutiu koreňov.
Aby kivi bohato zarodilo:
Najhodnejšie je zakúpiť k 3 až 5 samiciam aspoň jedného samca. Samčie kvety sú jednopohlavné, samičie majú zreteľné znaky oboch pohlaví, no ich peľ je len výnimočne klíčivý, čím sa rastlina bráni samoopeleniu a tým možno i genetickej degenerácii. Samičie kvety väčšinou vyrastajú po jednom, zatiaľ čo samčie obyčajne po troch spolu. V našom pásme aktinídie kvitnú 7 až 14 dní v máji až júni. Obyčajne o niečo skôr ako hrozno, preto ich niekedy v kvete zachytia neskoré jarné mrazíky, proti ktorým by sme ich mali chrániť.
Opelené kvety sa sfarbujú do žlta, potom hnednú a opadnú, ale zakrátko sa objavia mladé plôdiky. Kvety sa tvoria na letorastoch vyrastajúcich najmä z 2-ročného, občas i staršieho dreva, a to za 1. až 8. listom letorastu. Toto si treba uvedomiť pri reze aktinídie. Kvety musia byť dobre opelené včelami alebo čmeliakmi, lebo keď sa vytvorí málo semien, budú aj plody malé alebo zdeformované (veľkosť i kvalita plodov priamo závisí od počtu opelených semien, tých býva v jednom plode aj 200). Plody zrejú podľa odrody zvyčajne v októbri až decembri, niektoré aj skôr. Na kríku vydržia i niekoľko mesiacov po dozretí, ale strácajú chuť i vitamín C. Plody je dobré skladovať pri teplote 5 °C a 90-percentnej vlhkosti vzduchu. Aktinídie rodia až 40 rokov.
Pestovanie:
Aktinídie ako ovíjavé liany majú enormne rýchly rast a ročné výhony často dosahujú dĺžku až 8 m. V záhradách ich teda vždy pestujeme buď na rôznych drôtenkách, na pergole, pri stene budovy alebo na plote. Ak vysádzame kivi k drôtenkám ako vinohrad, tvoríme akýsi „kivihrad“, tak volíme spon výsadby 4 až 5 × 2 až 5 m pri výške drôtenky asi 2 m. Prvý drôt je vo výške 60 až 90 cm a ďalšie každých 50 cm. Spôsob rezu i vedenia je prakticky ten istý ako pri viniči. Keďže po jarnom reze aktinídie veľmi silne slzia, rez robíme koncom zimy alebo na jeseň po opade listov, ďalšie skracovacie a presvetľovacie rezy robíme počas vegetácie. Nadbytočné a konkurenčné výhony aj v lete vystriháme a plodné výhony skrátime s ponechaním 5 až 8 listov nad posledným plodom. Pri presvetľovaní dbáme na to, aby sa konkurenčné výhony neovíjali okolo kosterných alebo plodných výhonov, lebo to sťažuje pri reze ich odstraňovanie. Staré vyrodené drevo pri zimnom reze odstránime. Takto režeme samičie rastliny. Výhony samčích rastlín po odkvete skrátime na dĺžku 1 m.
Živiny
5-ročná rastlina potrebuje ročne priemerne 200 g dusíka, 100 g fosforu, 130 g draslíka a stopové prvky. Fosfor a draslík aplikujeme jednorazovo, napríklad na jeseň, ale dusík dávkujeme 3-krát: začiatkom vegetácie, tesne pred kvetom a v druhej polovici júla.
Stanovište
Malo by byť slnečné, ale nutne mierne pritienené a chránené pred vetrom a prievanom, najlepšie na južnej a juhovýchodnej strane, ale dobre rastie aj na chránenej východnej či západnej strane.
Pôda
Pôdu vyžaduje s mierne kyslou reakciou, teda s pH 5,5 až 6, nemala by byť vápenatá, lebo to vyvoláva chlorózu. Zloženie dobrého substrátu tvorí 25 % humusu, 25 % piesku, 30 % hlinitého ílu a 20 % rašeliny. Za sucha trpí liana stresom, zastavuje rast, vädne a môže uhynúť. Ak ju včas zavlažíme a nie je veľmi poškodená, znovu obnoví rast. Optimálnu vlhkosť pôdy musíme strážiť.
Mrazuvzdornosť
Mrazuvzdornosť je odrodová vlastnosť a u nás pestované odrody v dospelosti znesú zimnú teplotu až -30 °C i menej. Ihličky narašených očiek znesú -15 °C, neskošie však mrazuvzdornosť klesá, takže kvety zničí už 3-stupňový mrázik. Ak kvety zmrznú, aktinídia vyženie nové kvety, ale v menšom množstve. Mladé rastliny znesú maximálne -20°C, preto sa musia chrániť chvojinou alebo suchým lístím prekrytým fóliou tak, aby mal k výhonom prístup vzduch, aby neplesniveli. Štepence prvé dva roky pestujeme v nádobách a okrem letnenia vonku ich zimujeme vo vnútri pri teplote 0 °C.
Aktinídia má krátke obdobie dormancie (zimného pokoja), preto je pripravená na rašenie už na prelome starého a nového roku. Keď v nej počas teplej zimy začne prúdiť miazga a drevo zmrzne, tak z pravokorenného koreňa (ak je kivi namnožené z rezkov) na jar vyrazia nové výhony danej odrody. U štepencov vyrastie podpníkový semenáč, ktorý nemusí rodiť kvalitné ovocie. Toho roku sa však ovocia nedočkáme, lebo aktinídia rodí na jednoročnom dreve vyrastajúcom však z dvojročného, niekedy i staršieho dreva. Aktinídia pučí pri 8 °C.
